Cirkevná základná škola sv. Pavla Nová Dedina

rewbtn späť na starú školu

História školstva v Tekovskej Novej Vsi


Najstaršie údaje o katolíckom školstve v Ostrihomskej arcidiecéze pozbieral F. Komlóssy, školdozorca cirkevných škôl koncom 19. storočia. podľa neho triviálna škola v Tekovskej Novej Vsi bola založená roku 1746, s vyučovaním sa začalo o 10 rokov neskôr. Prvá školská budova sa vystavala roku 1758. Spočiatku ju navštevovali len chlapci od šiestich do dvanástich rokov a to najviac v zime. Pozemok pre novú školu darovala rodina Lipthayovcov v radovej zástavbe, stavebný materiál poskytol Ernest Benkovich, veľkostatkár zo Sv. Kríža. Budovu z roku 1866 postavil murársky majster Matej Boldiš za 40 zlatých. Vlastnila ju rímskokatolícka cirkev, udržiavala politická obec. Bezprostredným riadiacim orgánom bola školská stolica. Na jej čele stál správca fary a za svetskú vrchnosť zvyčajne richtár alebo jeho zástupca.

V Opatovej sa škola nespomína , existovovala spoločná škola s Tekovskou Novou Vsou. Z prvých učiteľov si najväčšiu pozornosť zaslúži Ján Huljak, ktorý sa svojou 47 ročnou praxou zapísal do povedomia ako všestranný správca a organista. V Tekovskej Novej Vsi zotrval do konca života a spolu so svojou manželkou a niekoľkými deťmi je pochovaný na miestnom cintoríne. V čase jeho vyučovania a riadenia do školy intenzívnejšie prenikala maďarčina, aj vďaka vtedajšej pastorácii J. Báthyho.

Budova školy začiatkom 20. storočia nevyhovovala priestorovým a hygienickým požiadavkám, obec ju v roku 1902 zrekonštruovala s nákladom 9000 korún. Vznikom ČSR sa zásadne zmenili podmienky vzdelávania a kultúrno - osvetovej práce. Vyučovacím jazykom sa stala slovenčina. Absolvovanie povinnej ľudovej školy sa stalo pre väčšinu obyvateľstva základom celoživotného vzdelania.

Na školu 1. septembra 1925 nastúpila Jolana Štrbovä, jedna z najvýraznejších postáv tunajšieho školstva. Populárna, svedomitá učiteľka, neúnavná kultúrno -osvetová pracovníčka, viacročná organistka vo farskom kostole. Súčasne s ňou nastúpil na zastupovanie aj čerstvý absolvent levického Učiteľského ústavu, rodák z Orovnice Imrich Lovecký. Nacvičoval divadlá, scénky a zborové spevy,zaviedol školské výlety do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia, pripravoval so žiakmi kultúrne programy. Vynikol ako zbormajster speváckeho zboru.

Od 1. septembra 1934 do 31. augusta 1940 v škole pôsobil pukanský rodák Vojtech Cibula, ktorý patril k obľúbeným učiteľom, absolvoval ovocinársko-záhradnícky a dirigentský kurz, bol vynikajúcim huslistom, režisérom ochotníckeho divadla a zbormajstrom. Popri riaditeľoch školy a J. Štrbovej sa vystriedalo niekoľko ďalších učiteľov a hlavne učiteliek. Zvyčajne po roku-dvoch školu z rôznych príčin opustili a nezanechali po sebe výraznejšiu stopu.

Od 1. septembra 1936 zaujal miesto I. Loveckého Jozef Schwarz, rodák z Rudna n/Hronom. Do vyučovacieho procesu rušivo zasiahla mobilizácia v r. 1938, kedy musel narukovať i J. Schwarz. V škole sa ubytovala jedna z obranných skupín Hlinkovej gardy, vyučovanie prebiehalo pod vedením J. Štrbovej iba v jednej triede. J. Schwarz bol od 1. septembra 1941 z osobných dôvodov preložený do Čajkova. Nahradil ho kozmálovský rodák Vincent Herc, ktorého v čase vojenskej prezenčnej služby zastupovala tiež J. Štrbová. Riaditeľom školy bol až do 1. septembra 1947.

14. decembra 1944 bolo v škole dislokované veliteľstvo práporu Wehrmachtu, takže vyučovanie nemohlo prebiehať. Po príchode frontu Sovietska armáda zriadila v škole vojenskú nemocnicu s chirurgickým oddelením. Vyučovanie sa začalo po odchode vojsk 16. apríla 1945.

V tomto roku prebehlo poštátnenie škôl a tiež sa menila ideologická náplň školstva v duchu Košického vládneho programu. Tunajšia škola sa zmenila na Štátnu ľudovú školu. Školský rok sa začal 3. septembra 1945 s 204 žiakmi.

Zriadenie obvodnej meštianky v obci nebolo povolené a tak tunajší žiaci vyšších ročníkov poväčšine dokončili povinnú školskú dochádzku v Čajkove, kde bola 1. septembra 1946 otvorená Štátna obvodná meštianska škola.

Riaditeľom školy bol v rokoch 1947-1950 Štefan Kanyár, po ňom jeden školský rok viedla školu Irena Seemannová a v školskom roku 1952-1953 Jozef Kollár.

V rámci novej školskej reformy od 1. septembra 1953 bola zriadená Osemročná stredná škola pre Tek. Novú Ves, Opatovú a Gondovo, ktorej riaditeľom sa do 31. augusta 1957 stal Pavel Kohút. Po ňom do funkcie riaditeľa nastúpil oravský rodák Ján Chlúda. Do školského systému a náplne vyučovania v tejto dobe začali prenikať tlaky marxisticko-leninskej ideológie, zaviedli sa rozličné obštrukcie pri vyučovaní náboženstva. Názov Základná deväťročná škola bol zavedený podľa zákona z 1. decembra 1960.

V rámci novej školskej reformy od 1. septembra 1953 bola zriadená Osemročná stredná škola pre Tek. Novú Ves, Opatovú a Gondovo, ktorej riaditeľom sa do 31. augusta 1957 stal Pavel Kohút. Po ňom do funkcie riaditeľa nastúpil oravský rodák Ján Chlúda. Do školského systému a náplne vyučovania v tejto dobe začali prenikať tlaky marxisticko-leninskej ideológie, zaviedli sa rozličné obštrukcie pri vyučovaní náboženstva. Názov Základná deväťročná škola bol zavedený podľa zákona z 1. decembra 1960.

Nedostatok vyučovacích priestorov podnietil výstavbu novej školy. Pričinením riaditeľa J. Chlúdu nákladom 1 900 000 Kčs bola dňa 2. septembra 1962 odovzdaná do prevádzky nová budova školy.

Po Chlúdovom vynútenom odchode za politické aktivity v r. 1968 sa na roky 1970-1975 stal riaditeľom školy Daniel Baláž, po ňom Václav Hraško.

Nástup demokratického režimu po 17. novembri 1989 poznamenal všetky oblasti ďalšieho rozvoja vzdelávacieho systému. Súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy popri štátnych školách sa stali aj súkromné a cirkevné školy. Od 1. septembra 1992 po referende rodičov bola v obci zriadená Cirkevná základná škola sv. Pavla s právnou subjektivitou.

webdesign © milanhalabuk@gmail.com